Dosť tu toho za reč stálo
no nepovedal som nič
to okolie ma umlčalo
márna snáh, len si krič.
Kričia všetci
a nenačúva nik
skvelé veci
sú odsúdené na zánik.
Máme systém! Zabehaný…
Kto kričí, tak ten ho haní!
Tak čuš! Nahoď inú tému!
Poddaj sa už konečne…
Systému.
Keď nás život opäť skúša
keď nemôžme v noci spať
keď ďalšie slzy vsiakajú do vankúša
skúsme, skúsme počúvať…
Ako šumí vietor za oknami
ako ho veľmi mrzí
že nemôže byť teraz s nami
že nemôže nám osušiť slzy.
Vonku možno práve kométy padajú
zaželať si môže každý
tak ako tisíce ďalších čo si želajú
keď vidia padať hviezdy.
Sme citliví a pár vecí nás sužuje
v tvári sme trochu poblednutí
mnoho ľudí nás naoko ľutuje
a aj tak sme pre nich dávno zabudnutí.
Ale slnko, to je tu pre nás
nie, nie sme tu sami
nie sme v peňaženke posledný peniaz
slnko tu bude predsa vždy s nami.
Pozrel som do slnka, dva krát kýchol
akýsi vták ma mňa zo stromu píska
vietor teplým dychom na mňa dýchol
už menej, menej sa mi stíska.
Pri mesačnom svetle
nádherné noci
príjemne teplé
majú ma v moci.
Aj nočný vietor
je iný ako ten denný
ja isto viem to
poznám tie zmeny.
Ticho je tichšie
hlbší je les
nebo je bližšie
sním aj hviezdny ples.
Nočný pokoj
energia
a tma vôkol
ma nabíja.
Oj, letné noci
čarovné a tajomné
som vo vašej moci
a vy ste vo mne.
V noci sa sníva
v noci sa miluje
prechádza iba
alebo pracuje.
V noci je všetko iné
noc protiklad dňa
väčšinou spíme
a toľko robiť sa dá…
Opustený, sám
ako strom uprostred lúky,
pocit prázdna stále mám,
sú to hrozné muky.
Je jeseň
a vietor ma o šat oberá
spievam smutnú pieseň
alebo je to opera?
Listy mi opadali
ležia podo mnou
predtým krajšie sa mi zdali
svetlo sa strieda s tmou,
tak ako smrť so životom
a ja som iba osamelý strom.
Vo vetre divokom
konármi sám seba bičujem
som vzdorným divochom
odolávať – tak to ja viem.
Ja rok čo rok
stovky búrok
hromy – blesky
útok nebeský
som toto všetko vydržal
pod ochranu neraz vzal
ľudí, vtákov, zvieratá
už to nikto nezráta.
Tak vydržím aj teraz
prečkám jeseň, zimu, mráz
na jar púčky vyženiem
viem to, viem to, ja to viem.
Ja od života čakám málo
iba lásku – to predsa nie je veľa
aj dnes v noci sa mi zdalo
že bola si pri mne a že si ma chcela.
V skutočnosti som spal
a ty v skutočnosti možno ani nie si
len sen o tebe som mal
teraz, keď bdiem, ma to desí.
Možno si len vymyslená
a ja ostanem navždy sám
a možno si žena
ktorú raz stretnúť mám.
Nech je ako chce
raz ťa hádam nájdem
veľké mám srdce
a veľká je aj nádej.
