Dva vrkoče z čiernych vlasov
modré hlboké očiská
kochám sa tvojou tvárou
môcť sa tak pozrieť úplne zblízka.
Včera v noci sa ľady pohli
možno tou obohratou platňou z vrchnej police
pery, idúce si naproti, zrazu sa uhli
a naše bozky dopadli na líce.
Potom si ma objala
a ja som ti hladil vlasy
platňa dávno dohrala
nech nesvitá, priali sme si.
Objatie som v noci dostal
veľká nádej z malej
v rozpakoch básnik ostal
komuže, komu ho dám ďalej?
Priateľ ma opustil
už som zostal na ostrove len ja
dávno som mu odpustil
a vlny vôkol stále rovnako sa vlnia.
Komu sa máli
príde aj o to čo má
márne sú moje dymové signály
márne hádžem fľaše s textom o pomoc do mora.
Rozprávam sa s tvojou kostrou
nechal som ťa sedieť na obľúbenom mieste
už neverím, že cudzia loď objaví náš ostrov
neverím, že nás niekto hľadá ešte…
V byte musí teplo byť
tak roky im vyhrieva byt.
Najmä v zime priateľ verný
chlad v miestnosti trochu zmierni.
Nehoda sa ale stala
praskla stará rúra
rodina si zaplávala
deti kričia hurá.
A teraz ho nesú niekam…
Do opravy! Pevne verí.
Nádeje sa ale zriekam
skončil chudák v kontajneri.
Keby nebola pila
dnes by ešte žila
z lešenia sa skydla
myslela si, že ma krídla.
