Mám malinkú izbu
s okienkom na juhu
mám malinkú prosbu
nech ľudia sa milujú.
Žijem v cudzom svete
každý deň je ťažký
s láskou ale viete
zdolať aj najťažšie prekážky.
Každú noc som s vami
a ráno zobúdzam sa spotený
bez žiadnej slávy
v hotelovej posteli.
Tak málo mám lásky
stránim sa hriechu
na tvári pribudli mi vrásky
škoda, že nie od smiechu.
Tak málo mám teba
som v ďalekej cudzine
robiť sa nič nedá
sám som si na vine.
Neveril som v lásku na prvý pohľad
už verím, už som ťa stretol
prosím, ešte aspoň raz ma pohlaď
ach, už nás delí tisícsto kilometrov.
Boli sme spolu len chvíľu
a predsa si v mojej mysli na prvom mieste
cítim obrovskú silu
aj keď vzdialenosť stojí nám v ceste.
Dali mi luxusný apartmán
a ja neviem, či sa im to oplatí
do manželských postelí líham si sám
no aj tak zaspávam s tebou v objatí.
Odišiel som do cudziny
pred odchodom dala si mi teba
teraz ťa má niekto iný
no tak mi treba…
Na pláži tmavomodrého mora
postavil som veľký hrad
rukami ťažko skúšaného tvora
nabral som piesok tisíckrát.
Už nikdy na tú pláž neprídem
tak veľmi som sa mýlil
ešte v ten istý deň
hrad zničil mi príliv.
Kus srdca som vložil do toho diela
a ostal mi len piesok za nechtami
čoraz slabšia je viera
že moje sny neostanú len snami.
Nové ráno svitá
cítim sa ako stratený pešiak na šachovnici
láska od žiaľu na smrť spitá
nehybne leží na stole v márnici.
Starý a špinavý hrobár
do tvrdej zeme hĺbi jamu
trochu som sa ho bál
kým vysvetlil som mu, že ľudia klamú.
Že láska neumiera
len potrebuje čas
že zbytočná je v zemi diera
že žije v každom z nás.
Zaplakal hrobár nad svojim činom
prosil o odpustenie Boha
ja som stál a plakal pri ňom
dnes láska umrieť mohla…
