Dva vrkoče z čiernych vlasov
modré hlboké očiská
kochám sa tvojou tvárou
môcť sa tak pozrieť úplne zblízka.
Včera v noci sa ľady pohli
možno tou obohratou platňou z vrchnej police
pery, idúce si naproti, zrazu sa uhli
a naše bozky dopadli na líce.
Potom si ma objala
a ja som ti hladil vlasy
platňa dávno dohrala
nech nesvitá, priali sme si.
Objatie som v noci dostal
veľká nádej z malej
v rozpakoch básnik ostal
komuže, komu ho dám ďalej?