Si zurčiaci potôčik
ja tvojím korytom
zvečera otvor mi oblôčik
keď zakrádam sa popri ňom.
Láska je ranné sólo slávika
večerný pád slnka do morských vĺn
si sen, na ktorý sa ľahko navyká
tak sa mi prosím splň.
Som nožík, ty strieborná vidlička
nikto nám to neverí 🙂
to ja myslím na teba, keď sa ti čká
ach, krásna je spolupráca v tanieri 🙂
Láska nás zaoblí vo svojom víre
tak ako rieka svoje kamene
ponorme sa, veď je to tu také číre
na jej dne si k sebe ľahneme.
V noci som na hviezdy pozeral
na tú našu najkrajšiu hľadel
pri srdci ma pocit hrial
medzi hviezdami som ťa tancovať videl.
Láska je tvoj obraz v mojej mysli
bláznivá myšlienka na teba
sen sa mi k ránu prisnil
že anjeli zleteli z neba.
Ten najmilší anjel si bola ty
keď si sa vznášala, mal som trochu strach
máme seba, sme bohatí
zobudil som sa s úsmevom na perách.
Si breza, ja som buk
naše konáre a korene
miesto prstov a rúk
máme dovedna spletené.
Láska je kopec a úplne hore
skláňajú sa k sebe dva stromy
to na jej vrchole
sme my…
myslím, že tam máš preklep v 6 strofe, inak pekné 🙂
Vďaka Shiva, musel som si to dva razy prečítať, kým som to zbadal, kto vie koľkokrát som to čítal už predtým a ty si to všimneš hneď 🙂