Pridať do mojej osobnej knihyKeď nás život opäť skúša
keď nemôžme v noci spať
keď ďalšie slzy vsiakajú do vankúša
skúsme, skúsme počúvať…
Ako šumí vietor za oknami
ako ho veľmi mrzí
že nemôže byť teraz s nami
že nemôže nám osušiť slzy.
Vonku možno práve kométy padajú
zaželať si môže každý
tak ako tisíce ďalších čo si želajú
keď vidia padať hviezdy.
Sme citliví a pár vecí nás sužuje
v tvári sme trochu poblednutí
mnoho ľudí nás naoko ľutuje
a aj tak sme pre nich dávno zabudnutí.
Ale slnko, to je tu pre nás
nie, nie sme tu sami
nie sme v peňaženke posledný peniaz
slnko tu bude predsa vždy s nami.
Pozrel som do slnka, dva krát kýchol
akýsi vták ma mňa zo stromu píska
vietor teplým dychom na mňa dýchol
už menej, menej sa mi stíska.
Vytlačiť/PDF/E-mail
