

Nič viac ženu neponíži,
ako výsmech muža.
Cítim sa ako na kríži
zvädnutá ruža.
Listy klesli k telu,
chladia.
Nepohladia ich už tvoje dlane,
čo zohriali ma celú,
keď som sa pritúlila na ne.
Lupene farbu svoju stratili.
Prečo ?
Kvôli tebe, môj milý.
Kvôli tebe aj tŕne zmäkli.
Nezadrapnú sa už do dreva,
z ktorého mi duša zhorela.
Aj ja patrím k tým ženám,
ktoré doplatili, že sú ženy,
že chceli muža milovať.
Teraz to už nik nezmení.
Nedokázali odolať
návalu nehy, milých slov.
Vpustili si muža do srdca,
do svojich snov.
Tak superman.
Čo povieš na to ?
Pozbieral si si všetko zlato,
ktoré som ti mohla dať ?
Preto som sa stala pre teba
len obyčajná žena ?
Veľmi pekné!