Kamarát

Som teraz slabý

lebo kus môjho srdca zostal u teba

som ako tie hviezdy čo slabli

keď nadránom som sa díval do neba.

Spíš sama a v inej posteli

hľadím na teba a píšem báseň

hviezdy ma zhora videli

kričali nech si tiež ľahnem a zhasnem.

Niekedy nám stačila jedna

teraz v dvoch posteliach spíme

útecha biedna

že časom to možno spravíme…

Kvapla mi slza na roh papiera

po tvári mi steká druhá, tretia…

Hrdlo mi čosi zviera

alebo ma to škrtia?

Už nie sme svoji

aj keď ja stále milujem a mám ťa rád

veľmi to u srdca bolí

byť len tvoj kamarát…

Vytlačiť/PDF/E-mail