Pridať do mojej osobnej knihyOpustený, sám
ako strom uprostred lúky,
pocit prázdna stále mám,
sú to hrozné muky.
Je jeseň
a vietor ma o šat oberá
spievam smutnú pieseň
alebo je to opera?
Listy mi opadali
ležia podo mnou
predtým krajšie sa mi zdali
svetlo sa strieda s tmou,
tak ako smrť so životom
a ja som iba osamelý strom.
Vo vetre divokom
konármi sám seba bičujem
som vzdorným divochom
odolávať – tak to ja viem.
Ja rok čo rok
stovky búrok
hromy – blesky
útok nebeský
som toto všetko vydržal
pod ochranu neraz vzal
ľudí, vtákov, zvieratá
už to nikto nezráta.
Tak vydržím aj teraz
prečkám jeseň, zimu, mráz
na jar púčky vyženiem
viem to, viem to, ja to viem.
Vytlačiť/PDF/E-mail
