Archív kategorií: smutné básne

Nič viac ženu neponíži, ako výsmech muža. Cítim sa ako na kríži zvädnutá ruža. Listy klesli k telu, chladia. Nepohladia ich už tvoje dlane, čo zohriali ma celú, keď som sa pritúlila na ne. Lupene farbu svoju stratili. Prečo ? Kvôli … Pokračovať v čítaní →

Večer mládenec hral na gitare pre devu že miloval bolo cítiť zo spevu. Ja som stál v okne očami spásal iskriacu oblohu deva sa k mládencovi pomkne z dákeho dôvodu. Počujem gitaru počujem hlas i ja mám dosť starú v … Pokračovať v čítaní →

Raz, keď napísal som ďalšiu báseň pýtali sa ma, prečo píšem iba smutné že chýba tomu radosť, vášeň… Ako keď struny chýbajú lutne. Že prečo nepíšem o šťastí a o krásnom živote, čo žijeme plnom nádherných slastí čo na dušu … Pokračovať v čítaní →