Archívy autora: mo

Dve ryby

Tak ľahko sme sa našli na nete, dve opustené duše na tejto planéte. Spojili nás básne, stvorila príroda. Hľadáme niečo zvláštne v tom slove Náhoda. Náhodné sú naše kontakty, kde stretnem ja teba a mňa ty. Náhodné sú slová, otázky a vety. Hľadáme … Pokračovať v čítaní

Publikované v básne o osude | Vložiť komentár

Farby jesene

Tak ako jeseň hladí listy až sa z toho červenajú Ja mám ten pocit istý keď tvoje oči pozerajú do mojich. Keď čítam z  nich vášeň. Rýchlo tie myšlienky zažeň. Sú možno krásne, ale nereálne. Som nedostupná takže to máš márne. … Pokračovať v čítaní

Publikované v ostatné básne | Vložiť komentár

Len obyčajná žena

Nič viac ženu neponíži, ako výsmech muža. Cítim sa ako na kríži zvädnutá ruža. Listy klesli k telu, chladia. Nepohladia ich už tvoje dlane, čo zohriali ma celú, keď som sa pritúlila na ne. Lupene farbu svoju stratili. Prečo ? Kvôli … Pokračovať v čítaní

Publikované v smutné básne | Jeden komentár