Skupinka Švajčiarov sa dopočuje, že Slovensko dnes má už také pekné prostredie, že sa vyrovná Švajčiarsku. Nechcú tomu uveriť, ale povedia si, že radšej raz vidieť ako stokrát počuť. A tak raz zacestujú autobusom sem poznávať jeho krásy.
Keď prekročia naše hranice, cestou sa zastavia párkrát, aby si odskočili“ na WC. Vždy ich tam nemilo prekvapí špina, chýba toaletný papier… „Ešte neupratovali.“ Prídu do Bratislavy, kde ich šokujú odpadky okolo smetných košov. „Vietor ich rozfúkal zo smetných košov, ale inak je tu pekne.“ Prechádzajú popri ošarpaných domoch, ale povedia si: ˇOK, keď ich omaľujú, bude to celkom pekná ulica.“
Na záver zájazdu prídu do Vysokých Tatier. Rozhodnú sa vyviesť lanovkou na Lomnický štít. S úžasom hľadia dole. Pozrite, aká nádhera, skoro ako v našich Alpách… Vtom sa lano odtrhne a ako letia dole, jeden vykríkne: „Lano v poriadku nie je, ale…bolo tu pekne…