Osudný tanec našich duši ❤

Možno každý už máme svoj život ,         no tie naše duše ako dokonale spolu vedeli tancovať.Pri spomienkach na tvoj úsmev mi je clivo,no od túžby po tebe ma prosím neodraď !Všetky slová moje tvojmu srdcu venované si dobre stráž,       ja tie od teba totiž ku dňu potrebujem ako vyprahnutá zem,keď prosí o letný dážď.Nebol to sen ani ilúzia čo sme spolu prežili.  Ja viem keby osud nám prial my doživotne jeden druhého by sme si vážili.No prišla výchrica a mňa odviala na opačny koniec správnej strany. Viem,že tvoje srdce patrilo  keby neoprašila by som si staré,zabudnuté rany.No neviň len mňa,že moja duša stratila sa tebe v diaľ.   Lebo bol čas,aby si ma do náručia opät k sebe vzal.Ale tá silná búrka veľa špiny vfúkla do tvojich  milovaných očí, ja cítim,že ty si si ju tam aj prial.Svet teda kolo inej osi sa už točí,  a z tvojej mysle závoj lasky k môjmu bytiu anjel na krídlach navždy sňal….

 

Publikované v básne o láske | Vložiť komentár

Hranica- Prológ

Dievča v jednoduchých čiernych šatách ležalo pripútané k posteli a sledovalo súboj dvoch pavúkov na strope nad ňou. Bolo to fascinujúce a pre ňu to znamenalo jediné. Rozptýlenie…

 

Muž, väzeň číslo 7230,  sa opieral o stenu cely a hľadel na strážcov, ktorí sa znovu obšmietali okolo žien, ktoré boli v ďalšej budove Exilu. A najmä okolo tej jednej. Okolo dievčiny, o ktorej ani samotní strážcovia nevedeli nič povedať. Alebo to mužovi nechceli prezradiť. Aj on musel uznať, že bola nádherná, no stále ho čosi zastavilo. Pociťoval akúsi zodpovednosť za jej bezpečie a nespočetne mnohokrát od jej príchodu pred dvoma rokmi sa dostal do konfliktu so strážcami. Vždy bol nablízku, no nie príliš blízko, aby v nej vzbudil nepríjemný pocit, že jej chce tiež iba ublížiť. V Exile sa stal jej ochrancom, akýmsi anjelom strážnym, hoci v skutočnosti bol vrah…

Dievčina bez mena a bez čísla, ktoré mali všetci väzni vytetované na krku, väčšinu dňa strávila pripútaná k posteli v samostatnej cele. Iba počas jedla, ktoré dostávala raz denne, mohla vyjsť z cely. Keď tak urobila, väčšinou ju obkolesili všetci strážcovia, urážali ju a plieskali po chrbte, vykrikovali na ňu opĺzlosti a častokrát do nej aj niečo hodili. To však dievčina celkom vítala, pretože horšie bolo, keď boli ticho a sledovali ju sexuchtivými očami… no keď boli takíto, vždy sa tam zjavil on… väzeň 7230 a nechal sa nimi zmlátiť, aby odpútal ich pozornosť od nej.

Raz prišiel k nej a povedal: „Bee,…“ tak ju vždy volal a ona sa vždy pri tom oslovení začervenala, „…tomorrow we will be free. I will save you, just be ready…“ „Premise?“ opýtala sa ho neveriacky. „Believe me, Bee. I will save you from here…“

Publikované v Romány | Označkované , , , , | Vložiť komentár

Sivý svet

Je polnoc. Na nebi sú hviezdy. Ligotavé a trblietavé ako malé kryštále cukru. Mesiac je v splne.

Jeho krása na nás všetkých pôsobí rovnako. Je ako droga,vlastná značka heroínu. Vieme len to že raz zmizne a my zmizneme sním. Asi som zamilovaná. Ale tak nezvyčajne možno trochu egoisticky ale tak úprimne. Je jedno ako svoj život prežijeme,či budeme dobrí a budeme konať zlo,alebo budeme zlí a budeme konať dobro. Nikto ma nechápe. Nechápu to že kvety zvädnú,mokré chodníky uschnú že kladivo zavesené a špendlíku spadne. Oni chápu že biela je biela. Ja chápem že keď spojíš bielu a čiernu dostaneš sivú. A vlastne čo sa stane ak spojíme dobro a zlo? Nikto to nechápe,nevie,nepovie…. A tí ktorí to vedia to nepovedia. Sú príliš pyšný. A boja sa prehry. To že ich už nebudeme potrebovať. Ale vlastne každý z nás je len sivá farba zašpinená životom.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Švajčiari na Slovensku

Skupinka Švajčiarov sa dopočuje, že Slovensko dnes má už také pekné prostredie, že sa vyrovná Švajčiarsku. Nechcú tomu uveriť, ale povedia si, že radšej raz vidieť ako stokrát počuť. A tak raz zacestujú autobusom sem  poznávať jeho krásy.

Keď prekročia naše  hranice, cestou sa zastavia  párkrát, aby si odskočili“ na WC. Vždy ich tam nemilo prekvapí špina, chýba toaletný papier… „Ešte neupratovali.“ Prídu do Bratislavy, kde ich šokujú odpadky okolo smetných košov. „Vietor ich rozfúkal zo smetných košov, ale inak je tu pekne.“ Prechádzajú popri ošarpaných domoch, ale povedia si: ˇOK, keď ich omaľujú, bude to celkom pekná ulica.“

 

Na záver zájazdu prídu do Vysokých Tatier. Rozhodnú sa vyviesť lanovkou na Lomnický štít. S úžasom hľadia dole. Pozrite, aká nádhera, skoro ako v našich Alpách… Vtom sa lano odtrhne a ako letia dole, jeden vykríkne: „Lano v poriadku nie je, ale…bolo tu pekne…

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Vďačnosť

Žena príde do pivovaru a hovorí : „Pán riaditeľ, ani neviete, aká som vám vďačná, že ste tu zamestnali môjho muža!“

A prečo, pani, taká vďaka, veď plat tu nie je taký veľký. Navyše, veľký hluk…“

ˇViete, on pil. A odkedy robí u vás pri páse,vidí fľaše deň čo deň a tak sa mu sprotivili,

že keď príde z práce domov, je rád, že ich nevidí….

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár