Po rozchode

Pri západe slnka

tam kde spolu sedávali

gitarista smutné melódie brnká

presne tam, kde sa vtedy smiali.

Na chvíľu prestal hrať a aj plakať

nastalo ticho, akoby malo niečo prísť

bolo počuť len vrany zlostne krákať

čo hádali sa o korisť.

Potom opäť začal hrať

a spieval polohlasom

vráť sa milá, vráť

od plaču hlas sa mu triasol.

Keď slnko zapadlo

chlad a tma ho domov vyhnali

smutne ho napadlo

že predtým by sa v objatí zohriali.

Teraz len hlavu zvesil

zhrbený, akoby pod ťarchou gitary

že samoty sa desil

bolo mu vidno na tvári.

Vytlačiť/PDF/E-mail