Láska a hrobár

FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Nové ráno svitá
cítim sa ako stratený pešiak na šachovnici
láska od žiaľu na smrť spitá
nehybne leží na stole v márnici.

Starý a špinavý hrobár
do tvrdej zeme hĺbi jamu
trochu som sa ho bál
kým vysvetlil som mu, že ľudia klamú.

Že láska neumiera
len potrebuje čas
že zbytočná je v zemi diera
že žije v každom z nás.

Zaplakal hrobár nad svojim činom
prosil o odpustenie Boha
ja som stál a plakal pri ňom
dnes láska umrieť mohla…

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
Tento obsah bol zaradený v smutné básne. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.